Prečo zákaz nestačí: čo nás história HHC učí o regulácii kanabinoidov

Slovensko pripravuje nový zákon o psychoaktívnych látkach. Cieľ je správny — ochrániť zdravie a mladistvých. Skúsenosť z posledných dvoch rokov však ukazuje, že samotný zákaz tento cieľ nedosiahne. Vysvetľujeme, prečo, a ukazujeme model, ktorý funguje hneď za našimi hranicami.

V SARK – Slovenskej asociácii pre reguláciu konope dlhodobo zastávame názor, ktorý znie na prvé počutie možno prekvapivo: za reguláciu sme viac než ktokoľvek iný. Nie namiesto pravidiel, ale za jasné pravidlá. A práve preto nás trápi smer, akým sa uberá pripravovaný zákon o nových psychoaktívnych látkach.

Poďme si vysvetliť, o čo ide — krok po kroku.

Čo sa práve deje

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh zákona o nových psychoaktívnych látkach, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a má začať platiť od začiatku roka 2027. Jeho hlavná myšlienka: zakazovať látky rýchlejšie a po celých skupinách podľa ich chemickej štruktúry, namiesto zdĺhavého zaraďovania jednej látky po druhej. Súčasťou je aj nový pojem „podozrivá látka", pri ktorom má na zákrok stačiť dôvodné podozrenie, ešte pred úplným odborným posúdením.

Zámer je pochopiteľný. Problém je v tom, že tento prístup už raz vyskúšaný bol — a nefungoval tak, ako sa čakalo.

Lekcia č. 1: zákaz HHC dopyt nezrušil, len ho presunul

Spomeňme si na HHC. Od 1. novembra 2024 je na Slovensku zakázané — aj jeho varianty HHC-P a HHC-O. Dôvody boli úplne legitímne: látka sa voľne predávala v automatoch, dostávali sa k nej deti, lekári varovali.

Čo sa stalo potom? Predaj sa nezastavil. Už deň po zákaze — 2. novembra 2024 — dokázala televízia ta3 nakúpiť HHC produkty v automate, bez akejkoľvek kontroly a bez občianskeho preukazu. Predajcovia ich jednoducho preznačili na „zberateľský predmet, ktorý nie je určený na konzumáciu", aby obišli zákon. Dopyt nezmizol — presunul sa do menej viditeľnej a horšie kontrolovateľnej formy. A o rok neskôr, koncom roka 2025, médiá opäť informovali o nových návykových látkach v automatoch, ktoré nahradili zakázané HHC. Práve tento kolobeh viedol štát k príprave ďalšieho, prísnejšieho zákona.

A tu je najdôležitejšie: nešlo o prekvapenie. Ešte pred prijatím zákazu na to verejne upozornil odborník na drogovú politiku Jakub Popík. Podľa neho sa deti po zákaze dostanú k látke na čiernom trhu „prakticky neobmedzene", pretože nové syntetické kanabinoidy vznikajú oveľa rýchlejšie, než ich zákon dokáže zakazovať (Pravda, júl 2024).

To nás privádza k jadru problému.

Lekcia č. 2: prohibícia nedokáže predbehnúť chémiu

Predstavme si to ako preteky. Na jednej strane zákonodarca, ktorý musí každú novú látku posúdiť, pomenovať a zaradiť. Na druhej strane výrobca, ktorý v laboratóriu zmení molekulu a vytvorí nový derivát, ktorý zatiaľ na žiadnom zozname nie je. Tieto preteky zákon z princípu nemôže vyhrať — vždy bude o krok pozadu.

A čím tvrdší a širší je zákaz, tým silnejšia je motivácia vytvárať stále nové, ešte nepreskúmané molekuly. To nie je len naša teória — vyplýva to aj z európskych dát o drogách. Najväčšie zdravotné riziko totiž nepredstavujú známe a otestované látky, ale práve tie nové a neznáme, ktorými býva spotrebiteľ nevedomky „obslúžený" namiesto toho, čo očakával.

Inými slovami: tvrdší zákaz môže paradoxne viesť k menej bezpečnému trhu, nie bezpečnejšiemu.

A je tu ešte jeden, často prehliadaný dôsledok. Keď zmizne legálna možnosť kúpy, dopyt sa nepresunie do nuly — presunie sa k zahraničným e-shopom, zásielkam a neformálnym kanálom. Tam nikto neoveruje vek, nikto nežiada laboratórnu analýzu a nikto nenesie zodpovednosť. Z pohľadu ochrany mladistvých je to horší stav než pult, za ktorým stojí človek a pýta si občiansky preukaz.

Tri spôsoby predaja — a prečo na tom záleží

Aby bolo vidno, o čo presne ide, porovnajme tri formy, akými sa tieto látky môžu dostať k ľuďom:

Pointa je jednoduchá: plošný zákaz bez legálnej alternatívy netlačí trh smerom k poslednému stĺpcu — tlačí ho k tým dvom horným. Dobrá regulácia robí pravý opak.

Lekcia č. 3: funkčný model je hneď za hranicami

Tu sa dostávame k najlepšej správe. Nemusíme nič vymýšľať od nuly — stačí sa pozrieť do Česka, ktoré čelilo úplne rovnakému problému a zvolilo inú cestu.

Česká novela (účinná od januára 2025) rozdelila látky do dvoch kategórií. Tie s vyšším alebo nepreskúmaným rizikom (kam spadlo aj HHC) stiahla z trhu a podrobila až dvojročnému odbornému skúmaniu. A tie s nižším rizikom zaradila medzi takzvané psychomodulačné látky, ktoré sa smú predávať — ale len za prísnych podmienok:

• výhradne dospelým (18+), s overením veku dokladom,
• len v licencovaných špecializovaných predajniach a ich overených e-shopoch,
• bez automatov — tie sú zakázané,
• s povinnými laboratórnymi testami a jasným označením (zloženie, dávkovanie, varovania),
• pod hrozbou vysokých pokút a straty licencie pri predaji mladistvým.

Nejde o improvizáciu ani neregulovaný experiment. Česká republika už tento model predložila Európskej komisii v rámci oficiálneho notifikačného procesu podľa práva EÚ. Ide o reálne fungujúci regulačný rámec v krajine s prakticky identickým trhom ako má Slovensko.

A je tu ešte jeden detail, na ktorý už spomínaný odborník Jakub Popík upozornil: Česko má oproti Slovensku výhodu v tom, že zoznam látok sa nedopĺňa zmenou zákona, ale iba nariadením vlády. Vďaka tomu vie štát reagovať podstatne rýchlejšie — práve tú pružnosť, ktorú náš návrh hľadá v plošných zákazoch, dosahuje český model jednoduchším a flexibilnejším nástrojom.

Čo z toho vyplýva

Zhrňme to. Cieľ pripravovaného zákona — chrániť zdravie a mladistvých a skoncovať s divokým trhom — je správny a my ho podporujeme. Skúsenosť s HHC nás však učí, že samotný zákaz tento cieľ nedosiahne: dopyt iba presunie tam, kde je menej kontroly, nie viac.

Funkčná alternatíva existuje a je overená. Spočíva v tom, že látky rozlišujeme podľa ich skutočného rizika — nebezpečné sťahujeme a skúmame, a tie s nižším rizikom púšťame na trh len cez kontrolovaný, vekovo overený a testovaný kanál.

Nejde o to predávať viac. Ide o to, aby sa to, čo ľudia aj tak vyhľadávajú, dialo na svetle — pri pulte, kde niekto skontroluje doklad a kvalitu — a nie v tieni, kde to nekontroluje nikto. To je rozdiel medzi reguláciou a ilúziou kontroly.

V SARK sme pripravení k tejto debate prispieť odbornými podkladmi aj praktickou skúsenosťou z trhu. Veríme, že Slovensko má šancu nastaviť pravidlá, ktoré budú v regióne príkladom — zodpovedné, vymáhateľné a skutočne chrániace tých najzraniteľnejších.

SARK – Slovenská asociácia pre reguláciu konope