Stanovisko SARK k návrhu zákona o nových psychoaktívnych látkach

Prečo plošný zákaz bez legálneho predajného kanála míňa svoj cieľ — a čo je funkčná alternatíva. Stanovisko k návrhu zákona LP/2026/202, ktorý je po medzirezortnom pripomienkovom konaní a smeruje na vládu a do Národnej rady.

Súhlasíme s cieľom, rozchádzame sa v nástroji

Toto stanovisko nespochybňuje legitímny cieľ predloženého návrhu — chrániť verejné zdravie, najmä mladistvých, a ukončiť nekontrolovaný predaj psychoaktívnych látok. Tento cieľ plne zdieľame.

Predmetom našich výhrad je zvolený nástroj. Návrh stavia na zrýchlenom plošnom zaraďovaní celých skupín látok medzi zakázané (tzv. generický model), doplnenom o inštitút „podozrivej látky", pri ktorej má postačovať dôvodné podozrenie bez predchádzajúceho úplného odborného posúdenia. Tvrdíme, že tento nástroj sám osebe deklarovaný cieľ nedosiahne — a že existuje dostupná alternatíva, ktorá ho dosiahne lepšie: regulovaný predaj cez licencované špecializované predajne určené dospelým, s kontrolou veku, povinným laboratórnym testovaním a sledovateľnosťou.

Na potrebu diferencovaného prístupu podľa českého vzoru upozornili v pripomienkovom konaní aj ďalšie organizácie z oblasti verejného zdravia a harm reduction (napríklad OZ Odysseus a OZ Prima). Nejde teda o ojedinelý názor, ale o zhodu naprieč odborným sektorom.

1. Skúsenosť so zákazom HHC: zákaz dopyt nezrušil, len ho presunul

Zákaz HHC, HHC-P a HHC-O nadobudol na Slovensku účinnosť 1. novembra 2024. Dôvody boli legitímne: voľná dostupnosť v automatoch, prístup detí, varovania lekárov. Kľúčové je však to, čo nasledovalo.

Predaj sa nezastavil. Už deň po zákaze dokázali médiá nakúpiť HHC produkty v automate bez kontroly a bez občianskeho preukazu — predajcovia ich jednoducho preznačili na „zberateľský predmet". Dopyt nezmizol, presunul sa do menej kontrolovateľnej formy. Práve preto musel štát pripravovať ďalší, prísnejší zákon.

Tento výsledok nebol prekvapením. Odborník na drogovú politiku už pred prijatím zákazu verejne upozornil, že po zákaze sa deti dostanú k látke na čiernom trhu „prakticky neobmedzene", pretože nové syntetické kanabinoidy vznikajú rýchlejšie, než ich zákon dokáže zakazovať.

Zákaz HHC teda nie je dôkazom, že prohibícia funguje — je dôkazom opaku. Zákaz bez legálneho regulovaného kanála vytvára medzeru, ktorú okamžite zaplní menej bezpečná ponuka. Nový návrh tento mechanizmus nerieši, iba zrýchľuje tempo, akým bude štát naháňať stále nové deriváty.

2. Štruktúrny problém: prohibícia nedokáže predbehnúť chémiu

Návrh správne pomenúva, že deriváty vznikajú rýchlejšie, než ich legislatíva stíha zaraďovať. Zvolené riešenie však naráža na tri problémy.

Bezpečnostný paradox. Čím tvrdší a širší je zákaz, tým väčšia je motivácia výrobcov vytvárať nové, ešte nepreskúmané molekuly, ktoré definíciu obídu. Najvyššie riziko otravy je práve pri neznámych syntetických kanabinoidoch, ktorými býva spotrebiteľ nevedomky „obslúžený" namiesto očakávaného produktu.

Presun k anonymnému predaju. Plošný zákaz bez legálnej alternatívy nepresúva dopyt do nuly — presúva ho k zahraničným e-shopom, zásielkam a neformálnym kanálom, kde neexistuje overovanie veku, žiadne COA (certifikát analýzy), žiadne označovanie a žiadna zodpovedná osoba. To je z hľadiska ochrany mladistvých horší stav než regulovaný pultový predaj.

Právna neistota „podozrivej látky". Inštitút, pri ktorom postačuje dôvodné podozrenie bez odborného posúdenia, vystavuje právnemu riziku aj prevádzkovateľov, ktorí dnes konajú v dobrej viere, predávajú výhradne látky mimo zákazu a disponujú laboratórnymi analýzami. Zasahuje tak nielen čierny trh, ale aj jeho najlepšie kontrolovateľnú časť — etablovaných predajcov, ktorí sú prirodzeným spojencom štátu pri kontrole veku a kvality.

Nástroj zameraný na rýchlosť zákazu nerieši príčinu (existujúci dopyt), iba symptóm (konkrétnu molekulu).Príčinu rieši kanalizácia dopytu do kontrolovaného, dohľadateľného prostredia.

3. Funkčná alternatíva: český model diferenciácie podľa rizika

Česká republika čelila identickému problému (HHC, deriváty, automaty, prístup detí) a zvolila odlišnú cestu — nie „všetko zakázať" ani „všetko povoliť", ale diferenciáciu podľa miery rizika.

Novelou zákona č. 167/1998 Sb. o návykových látkach (novela č. 246/2024 Sb., účinná od 1. 1. 2025) zaviedla nový regulačný rámec, ktorý rozlišuje viac kategórií: látky s vyšším alebo nepreskúmaným rizikom možno stiahnuť z trhu a odborne skúmať, a látky s nižším rizikom zaradiť medzi psychomodulačné látky, ktoré možno za prísnych podmienok uvádzať na trh pre dospelých. Konkrétny zoznam psychomodulačných látok upravilo nariadenie vlády č. 456/2025 Sb. (zatiaľ najmä kratom).

Že systém funguje práve preto, že vie rozlišovať, dokladá vývoj okolo HHC: Česko najprv zvažovalo jeho regulovaný predaj, no po rozhodnutí Komisie OSN pre omamné látky (2025) a po zdravotných incidentoch vláda v marci 2026 HHC preradila medzi zakázané návykové látky. Kratom pritom ostal v regulovanom režime. To je presne tá diferenciácia, ktorú navrhujeme — nie paušálny zákaz, ale rozhodnutie podľa rizika konkrétnej látky.

Pre psychomodulačné látky platí režim, ktorý je presne tým, čo navrhujeme:

• predaj výhradne osobám 18+, s aktívnym overovaním veku dokladom totožnosti;
• predaj len v licencovaných špecializovaných predajniach a ich e-shopoch, na základe povolenia;
• pri e-shopoch dvojité overenie veku; zákaz predajných automatov;
• povinné označovanie (zloženie, výrobca, šarža, dávkovanie, varovania), zákaz obalov lákajúcich neplnoletých;
• povinné laboratórne testy a kontrola; sankcie a odňatie licencie pri predaji mladistvým.

Tento prístup, vrátane preraďovania látok medzi zoznamami, prechádza technickou notifikáciou Európskej komisie. Nejde teda o teoretický návrh, ale o fungujúci, právne preverený model v susednej krajine s prakticky identickým trhom.

4. Prečo je kontrolovaný kanál lepší ako automat aj anonymný e-shop

Tri formy predaja podľa schopnosti chrániť mladistvých a zaistiť kvalitu:

Plošný zákaz bez legálneho kanála trh neposúva k poslednému riadku tabuľky — posúva ho k druhému. Regulácia ho posúva k tretiemu.

5. Odporúčania

1. Diferencovať podľa rizika, nie zakazovať plošne. Po vzore ČR zaviesť kategóriu látok s nižším rizikom, ktoré možno za prísnych podmienok uvádzať na trh, oddelene od látok určených na stiahnutie a skúmanie.
2. Vytvoriť licenčný režim pre špecializované predajne a ich e-shopy, namiesto vytláčania celého segmentu mimo zákon.
3. Zákonom zakázať predajné automaty pre psychoaktívne/kanabinoidné produkty — to priamo rieši preukázaný problém s prístupom detí.
4. Povinné overovanie veku (osobne dokladom; pri e-shopoch dvojstupňové), povinné COA, jednotné označovanie a dávkovanie.
5. Inštitút „podozrivej látky" zúžiť tak, aby nevystavoval právnemu riziku prevádzkovateľov konajúcich v dobrej viere s doloženými analýzami; previazať ho s odborným posúdením v primeranej lehote.
6. Reguláciu vykonávať podzákonným predpisom (nariadenie vlády), nie zmenou zákona pri každej látke — to je práve tá pružnosť, ktorú návrh hľadá a ktorú český model rieši efektívnejšie.

Záver

Cieľ návrhu — ochrana zdravia a mladistvých, koniec divokého trhu — je správny a podporujeme ho. Zvolený nástroj ho však nedosiahne: skúsenosť s HHC ukazuje, že plošný zákaz dopyt iba presunie do menej kontrolovateľnej formy, a inštitút „podozrivej látky" zasiahne aj najlepšie kontrolovateľnú časť trhu.

Funkčná alternatíva je dostupná a v susednej krajine overená: diferencovať látky podľa rizika a tie s nižším rizikom uvádzať na trh výlučne cez licencovaný, vekovo kontrolovaný a testovaný kanál. Tým sa dopyt nekanalizuje na čierny trh, ale do prostredia, kde štát vidí, kontroluje a vyberá dane — a kde sa o dieťa pri pulte postará zodpovedný človek, nie automat alebo anonymný balík zo zahraničia.

SARK — Slovenská asociácia pre reguláciu konope Stanovisko je dostupné aj ako [PDF na stiahnutie].