Pozitívny test na THC ešte nemusí znamenať, že si šoféroval pod vplyvom

Policajná kontrola. Test zo slín. Pozitívny výsledok na THC. Môže nasledovať odber biologického materiálu, zadržanie vodičského preukazu a konanie s veľmi vážnymi následkami. Lenže pri kanabise existuje zásadný rozdiel medzi otázkami:

1) Nachádza sa v organizme THC alebo jeho metabolity?

2) Čo presne pozitívny výsledok dokazuje – iba prítomnosť látky v organizme, jej ovplyvnenie vodiča, alebo až stav vylučujúci spôsobilosť viesť vozidlo?

Nie je to slovíčkarenie. Tento rozdiel môže rozhodovať napríklad o tom, či vec zostane v priestupkovej rovine, alebo môže byť posudzovaná ako trestný čin.

Orientačný test zo slín nie je konečný toxikologický dôkaz

Postup pri zisťovaní alkoholu, omamných a psychotropných látok upravuje zákon č. 219/1996 Z. z.

Pri iných návykových látkach môže byť prvým krokom skríningové vyšetrenie biologického materiálu. Pri pozitívnom výsledku nasleduje lekárske vyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu.

Rozhodujúci preto nie je iba výsledok orientačného testu pri ceste. Podstatné je následné laboratórne vyšetrenie.

THC ≠ THC-COOH ≠ „kanabinoidy“

Toto je pri interpretácii výsledku zásadné. Δ9-THC je hlavná psychoaktívna látka konope. THC-COOH je neaktívny metabolit THC. Jeho prítomnosť svedčí o predchádzajúcom užití THC, ale sama osebe nevyjadruje mieru aktuálneho psychoaktívneho účinku v čase vedenia vozidla.

A potom existuje ešte širší pojem: kanabinoidy. Ten nemožno automaticky zamieňať s koncentráciou aktívneho Δ9-THC. Presne tento problém už riešila slovenská prokuratúra.

ČO HOVORÍ SLOVENSKÁ PRAX?

Prokuratúra: viac ako 10 ng/ml kanabinoidov neznamená viac ako 10 ng/ml THC

V rozhodnutí zverejnenom Generálnou prokuratúrou SR sa riešil vodič, u ktorého skríningové vyšetrenie krvi zistilo skupinu kanabinoidov v celkovej koncentrácii vyššej ako 10 ng/ml. Následná GC-MS analýza potvrdila prítomnosť THC a metabolitu THC-COOH.

Bol tu však problém: laboratórium neurčilo presnú koncentráciu samotného Δ9-THC.

Prokurátor sa pri posudzovaní veci zaoberal aj stanoviskom Trestného kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Tpjpn 300/2020 zo dňa 21. októbra 2020, ktoré pri Δ9-THC pracuje s hranicou 10 ng/ml v krvnom sére pre posudzovanie stavu vylučujúceho spôsobilosť.

Lenže slovenský výsledok hovoril o: „kanabinoidoch nad 10 ng/ml“ a nie o: „Δ9-THC nad 10 ng/ml“. A to je zásadný rozdiel.

Prokuratúra preto konštatovala, že bez presného údaja o koncentrácii THC nemožno objektívne zodpovedať otázku, či bol vodič pod takým vplyvom THC, že sa nachádzal v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Vec preto nebola na tomto podklade posúdená ako trestný čin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Pozor aj na sérum a plnú krv

Pri číslach v toxikologickom výsledku nestačí pozerať iba na jednotku ng/ml. Dôležité je aj to, v čom bola koncentrácia stanovená. Česká hodnota 10 ng/ml zo stanoviska Tpjpn 300/2020 sa vzťahuje na krvné sérum.

Koncentrácia THC v krvnom sére alebo plazme a koncentrácia THC v plnej krvi nie sú priamo zameniteľné. THC sa totiž výrazne viaže na plazmatické bielkoviny a do červených krviniek preniká podstatne menej. Forenzné štúdie preto nachádzajú koncentrácie THC v plnej krvi spravidla nižšie ako v zodpovedajúcej plazme.

Z toho vyplýva jednoduché pravidlo: 10 ng/ml THC v krvnom sére nie je to isté ako 10 ng/ml THC v plnej krvi.

Pri porovnávaní výsledku s odbornými alebo judikatórnymi hranicami musí byť jasné, z akej biologickej matrice údaj pochádza.

10 ng/ml NIE JE slovenský zákonný limit

Toto treba zdôrazniť. Podľa aktuálneho znenia slovenských predpisov nejde o zákonom ustanovenú všeobecnú hranicu typu: „do X ng/ml môžete šoférovať, od X ng/ml ide o trestný čin“. Hodnota 10 ng/ml vychádza zo zjednocujúceho stanoviska českého Najvyššieho súdu a objavuje sa aj v slovenskej rozhodovacej a toxikologickej praxi. Nie je to však slovenský zákonný „THC limit“.

A práve tu vzniká problém

Predstavme si tri laboratórne výsledky:

A výsledok - Δ9-THC: 12 ng/ml v krvnom sére

Laboratórium presne kvantifikovalo psychoaktívnu látku a poznáme biologickú matricu.

B výsledok - Kanabinoidy: >10 ng/ml

THC a THC-COOH boli identifikované, ale samotná koncentrácia Δ9-THC nebola stanovená.

C výsledok - Δ9-THC: 7 ng/ml v plnej krvi

Aj tu poznáme presnú koncentráciu Δ9-THC. Výsledok je však z plnej krvi, zatiaľ čo hranica 10 ng/ml sa vzťahuje na krvné sérum.

Tieto výsledky nie sú toxikologicky ani dôkazne totožné.

Slovenská prax ukazuje aj opačnú stranu

Predchádzajúce príklady ukazujú, že pri toxikologickom výsledku záleží na tom, čo presne bolo namerané, v akej koncentrácii a v akom biologickom materiáli. Ani presne zistená koncentrácia návykovej látky však ešte sama osebe neodpovedá na otázku, ako má byť prípad právne posúdený.

Nie je preto správne vytvárať dojem, že každý pozitívny vodič sa môže „vysekať“ argumentom o metabolitoch.

V uznesení Okresnej prokuratúry Žilina z 21. novembra 2025 sa pracovalo s konkrétnym toxikologickým vyšetrením krvi metódou GC/MS/MS.

V danom prípade išlo o metamfetamín a amfetamín. Odborné toxikologické vyjadrenie však pri opisovaní koncentrácií významných pre vodičské schopnosti výslovne pracovalo aj s hodnotou: „THC nad 10 ng/ml“ ako s koncentráciou, ktorá podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje vodičské schopnosti.

Samotný prípad je zároveň výbornou ukážkou toho, prečo treba rozlišovať medzi ovplyvnením a stavom vylučujúcim spôsobilosť.

Vodič mal nameraných 120,82 ng/ml metamfetamínu a 37,84 ng/ml amfetamínu. Znalec konštatoval negatívne ovplyvnenie vodičských schopností, ale nie stav vylučujúci spôsobilosť v intenzite potrebnej pre trestný čin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Prokuratúra preto trestnú vec postúpila dopravnému inšpektorátu na posúdenie ako možný priestupok.

To veľmi dobre ukazuje obe strany problému: pozitívny toxikologický nález nemusí automaticky znamenať trestný čin, ale zároveň môže byť dostatočný na priestupkovú zodpovednosť.

Priestupok a trestný čin nie sú to isté

Toto rozlíšenie je pri drogách za volantom zásadné.

Priestupková rovina

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v § 4 ods. 2 písm. d) zakazuje vodičovi viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Na to nadväzuje § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupku sa môže dopustiť vodič, ktorý počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia návyková látka ešte nachádza v jeho organizme.

Pri priestupku pritom nemusí byť preukázané, že ovplyvnenie dosiahlo intenzitu „stavu vylučujúceho spôsobilosť“. Takýto stupeň ovplyvnenia je rozhodujúci až pri posudzovaní trestného činu podľa § 289 Trestného zákona.

Trestnoprávna rovina

§ 289 ods. 1 Trestného zákona je prísnejší.

Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky vyžaduje stav vylučujúci spôsobilosť vykonávať činnosť, pri ktorej môže byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo spôsobená značná škoda na majetku.

Pri vodičovi teda vzniká zásadná otázka: dosahovalo zistené ovplyvnenie intenzitu stavu vylučujúceho spôsobilosť?

A práve tu nadobúda veľký význam kvantitatívna toxikológia a odborná interpretácia výsledku.

Zjednodušene: prítomnosť návykovej látky v organizme môže viesť k priestupkovej zodpovednosti. Na trestný čin podľa § 289 však treba preukázať podstatne viac – stav vylučujúci spôsobilosť.

A ako je to so Správnym poriadkom?

Priestupkové konanie upravuje predovšetkým zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Jeho § 51 však výslovne stanovuje: Ak nie je v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone ustanovené inak, na konanie o priestupkoch sa vzťahuje Správny poriadok.

Pri priestupku sa teda postupuje predovšetkým podľa zákona o priestupkoch a zákona o cestnej premávke. Správny poriadok sa použije na otázky, ktoré tieto zákony neupravujú.

Čo musí byť z toxikológie jasné?

Ak proti vám prebieha správne, priestupkové či trestné konanie, nestačí vedieť, že výsledok bol „pozitívny“. Potrebujete poznať celý výsledok.

Zaujímať by vás malo najmä:

• aký biologický materiál bol analyzovaný,
• v akej biologickej matrici bola koncentrácia stanovená – plná krv, sérum alebo plazma,
• kedy bol materiál odobratý vo vzťahu k času vedenia vozidla,
• ktorá konkrétna látka bola identifikovaná,
• či bolo zistené aktívne Δ9-THC,
• či bolo zistené THC-COOH,
• či bola koncentrácia jednotlivých látok kvantifikovaná,
• v akých jednotkách je výsledok uvedený,
• akou analytickou metódou bola vzorka vyšetrovaná,
• či išlo iba o skríning alebo konfirmačné vyšetrenie,
• a akým odborným spôsobom bol výsledok interpretovaný vo vzťahu ku schopnosti viesť motorové vozidlo.

Máte právo vidieť dôkazy

Pri priestupkovom konaní sa postupuje podľa zákona o priestupkoch a v otázkach, ktoré tento zákon neupravuje, podľa Správneho poriadku.

• § 23 Správneho poriadku dáva účastníkovi konania právo nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy a odpisy a za zákonných podmienok dostať kópie.
• Podľa § 33 má účastník právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladom a spôsobu ich zistenia.
• Podľa § 32 je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

A čo zadržanie vodičského preukazu?

Samotná skutočnosť, že ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine, neznamená, že polícia nemôže vodičský preukaz zadržať.

§ 70 zákona č. 8/2009 Z. z. umožňuje za splnenia zákonných podmienok vodičský preukaz zadržať.

Preto argument: „Kým nie som odsúdený, nemôžu mi zadržať vodičák“ nie je správny.

To však neznamená, že vodič nemôže namietať dôkaznú situáciu, procesný postup alebo následné rozhodnutie.

Odmietnuť test? To nie je riešenie

Tento článok nemožno chápať ako návod na odmietanie policajného vyšetrenia.

Zákon o priestupkoch výslovne postihuje vodiča, ktorý sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným zákonom, pokiaľ by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Test alebo odber neodmietajte. Ak máte pochybnosti o výsledku, môžete ho neskôr napadnúť a žiadať jeho preverenie.

Odvolanie a ďalší postup

Vždy si pozorne prečítajte poučenie v konkrétnom rozhodnutí a dodržte uvedenú lehotu a spôsob podania odvolania.

Obrana musí vychádzať z konkrétneho toxikologického výsledku a konkrétneho spisu.

Rozhodujúce je overiť, čo bolo namerané, akou metódou, v akej biologickej matrici a ako bol výsledok odborne vyhodnotený.

Záver: bezpečnosť áno. Ale aj vedecky správne dokazovanie.

SARK nepodporuje vedenie motorových vozidiel pod vplyvom psychoaktívnych látok.

Ak je človek ovplyvnený THC, HHC, alkoholom alebo inou látkou tak, že jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo je znížená, za volant nepatrí.

Ale ochrana bezpečnosti cestnej premávky nemôže znamenať rezignáciu na kvalitné dokazovanie.

Čím citlivejšie testovacie metódy štát používa, tým dôležitejšie je vedieť výsledok správne interpretovať.

• Detekcia látky nie je automaticky to isté ako určenie stupňa ovplyvnenia.
• THC-COOH nie je Δ9-THC.
• Celková koncentrácia kanabinoidov nie je koncentrácia Δ9-THC.
• Koncentrácia v plnej krvi nie je automaticky porovnateľná s koncentráciou v krvnom sére.
• A napokon: priestupok a trestný čin nie sú to isté.

Slovenská rozhodovacia prax ukazuje, že práve tieto rozdiely môžu byť pri právnom posúdení prípadu rozhodujúce.

ZDROJE

1. Zákon č. 219/1996 Z. z.
Úprava vyšetrenia na zistenie alkoholu, omamných a psychotropných látok a laboratórneho vyšetrenia biologického materiálu.
Slov-Lex – Zbierka zákonov SR.

2. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
Najmä § 4 ods. 2 – zákaz vedenia vozidla po požití alkoholu alebo inej návykovej látky; § 70 – zadržanie vodičského preukazu.
Slov-Lex – Zbierka zákonov SR.

3. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
Najmä § 22 – priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a § 51 – subsidiárne použitie Správneho poriadku.
Slov-Lex – Zbierka zákonov SR.

4. Zákon č. 71/1967 Zb. – Správny poriadok
Najmä § 23 – nazeranie do spisu; § 32 a § 33 – dokazovanie a práva účastníka; § 46 a § 47 – rozhodnutie a jeho odôvodnenie

5.Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.
§ 289 – ohrozenie pod vplyvom návykovej látky.

6. Generálna prokuratúra SR – uznesenie o postúpení veci, 2024
Prípad, v ktorom bola zistená skupina kanabinoidov nad 10 ng/ml a potvrdené THC a THC-COOH, avšak nebola stanovená presná koncentrácia samotného Δ9-THC. Prokuratúra poukázala na nemožnosť objektívne určiť stav vylučujúci spôsobilosť iba z takéhoto výsledku.

7. Najvyšší súd ČR – stanovisko Trestného kolégia sp. zn. Tpjn 300/2020 z 21. 10. 2020
Stanovisko k určovaniu stavu vylučujúceho spôsobilosť pri vybraných návykových látkach. Pri Δ9-THC pracuje s hodnotou 10 ng/ml v krvnom sére.

8. Okresná prokuratúra Žilina – uznesenie č. 2 Pv 419/25/5511-5 z 21. 11. 2025
Novšia slovenská rozhodovacia prax. Toxikologické odborné vyjadrenie pracuje pri hodnotení vodičských schopností okrem iného s hranicou THC nad 10 ng/ml. Samotný prípad sa týkal metamfetamínu a amfetamínu a bol postúpený na priestupkové konanie, pretože zistené ovplyvnenie nedosiahlo intenzitu stavu vylučujúceho spôsobilosť podľa § 289 Trestného zákona.

9. Schwilke E. W. et al.: Intra- and Intersubject Whole Blood/Plasma Cannabinoid Ratios, Clinical Chemistry, 2009
Forenzná štúdia dokumentujúca rozdiel medzi koncentráciami THC v plnej krvi a plazme a význam biologickej matrice pri interpretácii výsledkov.

10. Giroud C. et al.: Δ9-THC, 11-OH-Δ9-THC and Δ9-THCCOOH plasma or serum to whole blood concentrations distribution ratios, Forensic Science International, 2001
Štúdia zaoberajúca sa rozdielmi koncentrácií kanabinoidov medzi plnou krvou, plazmou a sérom.

Článok má informačný a vzdelávací charakter a nepredstavuje individuálne právne poradenstvo. Konkrétny prípad je potrebné posudzovať podľa výsledkov toxikologického vyšetrenia, obsahu spisu a okolností prípadu.